Gaco Novomesský

GACO NOVOMESSKÝ AKO TAKÝ (ONÝ)
Nie je dôležité, ako sa spisovateľ volá. Nie je dôležité, čo robí, a už vôbec nie ako vyzerá. (Aj keď, našťastie, Gaco Novomesský vyzerá veľmi dobre.) Dôležité je, ako spisovateľ píše. Gaco Novomesský píše podľa prísneho etického kódexu bušido. Ten velí, aby spisovateľ napísal každú svoju novú knihu pod iným menom. Aby sa nestalo, že staré meno bude takpovediac písať zaň. Jeho osobné vnímanie literárneho bušida je ešte prísnejšie. Prikazuje mu písať každú novú knihu nielen pod iným menom, ale aj pod iným pohlavím!
Gaco Novomesský vydal prvú knihu ako Gaco Novomesský a niesla názov Plné gace (2002, www.martinus.sk). Druhú knihu Krivolaká prť je ku šťastiu (…ku nešťastiu taktiež veľmo krivolaká) (Slovenský literárny klub v ČR, 2007, www.martinus.sk) napísal pod menom Viola Vyholená-Šípivá. V poradí tretiu knihu, o slovenskom spolkovom a milostnom živote v Prahe, s pracovným názvom Minorita (sita-rita sitcom) píše pod menom Spiro Bombel – smutné opíča. Štvrtou, do tlače pripravenou knihou (2015) je jeho zobraný spis ( prvý bezpohlavný!) Malotow koktejl (brkem z tatrče – brkom z trtáča).
Gaco Novomesský je tak dôsledne etický, že aj do anonymných literárnych súťaží vstupuje vždy pod iným menom. Vo finále Bagalovej Slovenskej Poviedky 2004 napríklad zabodoval s poviedkou Mimoriadne zvláštny prípad v Coconounou pod menom Berco Flusák. (uverejnené v RAK-u 8/2004).
Ako scenárista pôsobí Gaco Novomesský pod krycím menom D. M. Je tak podpísaný napríklad pod scenáre Peťo prichádza (Zborník dramatických textov pre súbory malých javiskových foriem, Osvetový ústav Bratislava 1989), Náš cudzinec ( Cyklus Pesničkári slovenskí, Slovenská televízia 1994), Ach, tango slovenské! – pódiový fíčer o vynálezcovi slovenského tanga Dr. Dušanovi Pálkovi s hudbou a svetlami, slovo nevynímajúc (Premiéra k storočnici skladateľa pod názvom Prečo sa máme rozísť… v pražskom Slovenskom inštitúte 2009, v Slovenskom rozhlase odvysielané 2010), Čo je v piesni, nech sa kliesni! (Český rozhlas 2010), Dežov beh na sever (Rádio Ethno 2011) či paraliterárno-pesničkárske pásmo výbušnej povahy Slovom aj piesňou odkundes (úryvky v pražskom Kabarete Bardov leopardov 2012) atď…
Celosvetová internetová pospolitosť pozná Gaca Novomesského pod menami Slobododrotár, suspenzor major, citovo konstipovaná, Ignorantis, samoľúbe inteleguáno, Minela z Inzinu, Dušposesor Dedalus, vyholená, jebo ze sedlackej dubovej, pišta humorišta… a mnohými ďalšími… Do novín a časopisov sa podpisuje pod svoje fejtóny ako Ďurko Pražiak. Prezývku Báthory slovenskej kritiky si, naopak, vyslúžil od mäkších slovenských kolegov kritikov a recenzentov.
Aj na paraliterárnych a paravedeckých konferenciách vystupuje Gaco Novomesský prísne eticky – pod menom docent Smrallavý, pražský nadslovakista a forenzný parahistorik ( viď napr. referát z Druhej pražskej medzinárodnej paraliterárnej konferencie 2009 Protoglas – uhlový kameň poézie veľkomoravského protonároda Starých Slovákov nasvietený z celkom iného uhla – pripravené do tlače v paravedeckej prílohe magazínu Mlha) alebo ako Robo Rotorides, protokandidát paravied (viď referát z Prvej pražskej medzinárodnej paraliterárnej konferencie 2008 Párátko – falický symbol paraliteratury aneb horizontální život a smrt Nadsamce A. J. (vyšlo v revue Slovenského literárneho klubu v ČR Zrkadlenie/Zrcadlení 4/2008), prípadne ako profesor Prusserl, docent Fešner, akademik Mudrle…
Pod svojím skutočným menom Gaco Novomesský skladá piesne, prekladá piesňové texty a vystupuje ako pesničkár a otec zakladateľ slovenského melta blues. V Čechách pôsobí príležitostne s kapelou Pražské ťavy a ako duo Nobles a Oblíž. Francúzske šansóny spieva tiež pod menom Žorž Martel (Hommage a Georges Moustaki, premiéra s triom Les Trois cactus 2012 v Neratoviciach). Americké piesne zase ako “Blind” Joe Bicarbonic (kavárna Maňána 2014) S kapelou Besné krpce pripravuje (jeseň-zima 2014) svoj prierezový pesničkársky album s pracovným názvom Tóny šedej zóny ( Piesne z Plných gací – do tanca aj na odpočúvanie, odŕhanie nevynímajúc).
Píše aj poéziu a v tomto smere sa prirovnáva k lordovi Byronovi. Podobne ako lord Byron staval nad svoju básnickú slávu pästiarske výkony v ringu a preplávanie Dardanel, aj Gaco Novomesský si viac než svoje básne cení úspechy, ktoré dosiahol v triatlone, ako prvoligový volejbalista, tenista, jachtár, basketbalista, autostopár, bežec na lyžiach… Sám seba Gaco Novomesský charakterizuje slovami: Uvzatý kakografik a citlivý kakofonik.

Životopis:

Gaco Novomesský sa narodil v Tepliciach v Čechách. Ako trojtýždňový sa presťahoval do Nového mesta nad Váhom aj so svojimi slovenskými rodičmi. Po zmaturovaní na miestnom Gymnáziu M.R.Štefánika odišiel študovať do Prahy. S diplomom promovaného tlmočníka a prekladateľa v zadnom vrecku potom pracoval ako nočný strážnik, tlmočník, prekladateľ, nakladateľ, lektor cudzích jazykov, výkonný práporčík-staršina, redaktor, manažér, spisovateľ na voľnej nohe (č. 15), dramaturg, predseda, podpredseda, zástavník, zapisovateľ, pozorovateľ…
Žije, tvorí a troví v Prahe.
Jeho životné krédo: Aj keby ako bolo, nejako už len bude!